JOJ 24

Štúdio 24: Historické uvoľnenie ropných rezerv

Medzinárodná agentúra pre energetiku pristúpila v stredu (11.3.) k historickému rozhodnutiu. V reakcii na konflikt na Blízkom východe a ochromenie dopravy cez Hormuzský prieliv uvoľňuje 400 miliónov barelov ropy z rezerv. To zodpovedá 20-tim dňom vývozu cez tento strategický prieliv. Na rekordnom uvoľnení rezerv sa zhodlo všetkých 32 členských štátov energetickej agentúry. Čo toto opatrenia znamená a či môže spomaliť rast cien na čerpacích staniciach, to zhodnotil moderátor JOJ 24 Pavol Michalka s hlavným ekonómom Trinity Bank, pánom Lukášom Kovandom.

Európa od A po Z: „Nikoho už nezaujíma, čo si myslí Európska únia,“ tvrdí Ondruš

Situácia v Iráne, útoky Izraela a Spojených štátov a úloha Európskej únie. Aj o tom diskutovali europoslanci v relácii Európa od A po Z, ktorú zo Štrasburgu moderoval Adam Zavřel.Pozvanie prijali Judita Laššáková (Smer-SD), Branislav Ondruš (Hlas-SD), Miriam Lexmann (KDH) a Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). Diskusia ukázala výrazné rozdiely v pohľade slovenských politických strán na konflikt aj na úlohu Európskej únie vo svete.

Štúdio 24: Potrebujeme predpisy WHO?

Slovensko zatiaľ nepríjme revíziu medzinárodných zdravotných predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Na návrh ministra zdravotníctva Kamila Šaska o tom v stredu rozhodla vláda. Na medzinárodnej spolupráci pri medicínskych krízach sa tým však podľa neho nič nezmení. Zdravotnícka obec rozhodnutie kritizuje. Asociácia súkromných lekárov, ktorá reprezentuje veľkú časť ambulantného sektora, nesúhlasí, aby sa miešala politika s medicínou. Na to, ako lekári vnímajú rozhodnutie kabinetu, sme sa opýtali prezidenta asociácie Mariána Šótha.

Štúdio 24: Potrebujeme stav ohrozenia?

Na Slovensku by sa mohol zaviesť inštitút stavu ohrozenia, vďaka ktorému by vláda mohla využiť kapacity armády aj v čase mieru, ak by bola krajina čímkoľvek ohrozená. Avizoval to prezident Peter Pellegrini, ktorý o tom v utorok (10.3.) diskutoval aj s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl Danielom Zmekom. Na takúto úpravu by však bola potrebná zmena Ústavy SR, čo znamená zhodu naprieč politickým spektrom. Tento zámer zhodnotila moderátorka JOJ 24 Dana Čapkovičová s ústavným právnikom Radoslavom Procházkom.

Štúdio 24: Jadrom proti klimatickej zmene?

Jadrová energetika sa v Európskej únii opäť dostáva do popredia záujmu politikov. O jej ďalšom rozvoji sa v utorok (10.3.) diskutovalo aj na druhom samite o jadrovej energii v meste Boulogne-Billancourt neďaleko Paríža. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na ňom označila odvrátenie sa Európy od civilného využitia jadrovej energie v minulosti za strategickú chybu. Súhlasí s ňou napríklad aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Na to, čo si o plánoch rozvoja jadrovej energie myslia environmentalisti, sa pýtal moderátor JOJ 24 Pavol Michalka koordinátorky Klimatickej koalície Lucie Szabovej. 

Štúdio 24: Politické strany na Slovensku

Sú naše politické strany len výťahom do veľkej politiky a biznisu alebo sú založené na ideách a hodnotách, ktoré prežijú aj ich otcov zakladateľov? Strácajú definície ako liberalizmus, konzervatizmus či progresivizmus svoju obsah a vieme vôbec s nimi vo verejnom priestore narábať? Je systém ich financovania nastavený transparentne? Odpovede na tieto otázky hľadal v Štúdiu 24 moderátor Bruno Ciberej s politológom Pavlom Hardošom z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Štúdio 24: Samit jadrovej energetiky v Paríži

Energetická bezpečnosť je už dlhodobo jednou z najdôležitejších tém v rámci Európskej únie. O tom, ako ju posilniť sa aktuálne diskutuje na druhom samite o jadrovej energii v meste Boulogne-Billancourt neďaleko Paríža. Na stretnutí sa zúčastňujú zástupcovia približne 40 krajín a medzinárodných organizácií vrátane USA, Číny, európskych štátov a členských krajín G7. Podujatie, ktorého sa zúčastňuje aj premiér Robert Fico, organizuje Francúzsko. To je so svojimi 57 jadrovými reaktormi jednou zo svetových civilných jadrových mocností. Na to, čo na samite zaznelo, sa v Štúdiu 24 pozrel moderátor Bruno Ciberej s politológom Matúšom Mišíkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Štúdio 24: Čo znamená Blízky východ pre Áziu?

Ozbrojený konflikt na Blízkom východe ohrozuje aj viaceré ázijské krajiny, ktoré sú významným odberateľom ropy z regiónu. Táto vojna sa podľa čínskej diplomacie nikdy nemala stať a nikomu neprináša úžitok. Čína vyzvala na rešpektovanie bezpečnosti a suverenity Iránu, na ktorý útočí Izrael a Spojené štáty, ako aj krajín v Perzskom zálive, ktoré čelia iránskej odvete. Na to, čo tento konflikt znamená pre Čínu, ale aj ostatné ázijské krajiny, sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Dana Čapkovičová analytika a riaditeľa Centra ázijsko-pacifických štúdií pri CEVRO univerzite Jana Železného.

Štúdio 24: Kto rozhoduje o mieri v Iráne?

Kým americký prezident Donald Trump tvrdí, že vojna na Blízkom východe sa blíži ku koncu, Teherán kontruje, že o osude regiónu rozhodne sám. Irán má od nedele nového najvyššieho vodcu – po smrti Alího Chameneího zasadol na uvoľnený post jeho syn Modžtabá. Medzitým chcú Francúzsko a jeho spojenci zabezpečiť Hormuzský prieliv, kľúčovú tepnu svetovej energetiky. Na vývoj aktuálnej situácie sa v Štúdiu 24 pozrela moderátorka Stanislava Kováčik s bezpečnostným expertom Josefom Krausom z Masarykovej univerzity v Brne.

Štúdio 24: Hrozí Libanonu humanitárna kríza?

Už viac ako pol milióna ľudí muselo v Libanone v dôsledku obnovenia bojov medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh opustiť svoje domovy. Skutočné číslo však môže byť podľa predstaviteľov štátu ešte vyššie. Libanon bol zatiahnutý do regionálnej vojny medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi, keď militantné hnutie Hizballáh začalo ostreľovať severný Izrael. Izraelská armáda reagovala útokmi na ciele pripisované Hizballáhu na libanonskom území. Na to, ako sa v Libanone žije a či mu nehrozí humanitárna kríza, sa v Štúdiu 24 pozrel moderátor Pavol Michalka s koordinátorom organizácie Človek v ohrození pre mimoriadne situácie Jánom Ostroluckým.